Dýchanie ústami je príznak, nie samostatná diagnóza. Pri nádche býva prechodné. Ak dieťa dýcha ústami dlhodobo, chrápe alebo má nepokojný spánok, má zmysel hľadať príčinu s pediatrom či ORL lekárom a zároveň skontrolovať ústa a zhryz u zubára.
Kedy je dýchanie ústami bežné
Pri nádche alebo krátkodobo upchatom nose si dieťa pomáha dýchaním ústami. Po odznení infekcie by sa malo prevažne vrátiť k dýchaniu nosom. Pozornosť si zaslúži stav, keď má dieťa ústa pootvorené opakovane aj cez deň, dýcha ústami väčšinu nocí alebo sa k tomu pridáva chrápanie a nekvalitný spánok.
Dieťa za spôsob dýchania nekarhajte. Ak nemôže voľne dýchať nosom, samotné pripomínanie zatvorených úst príčinu nevyrieši.
Čo môže byť príčinou
Dlhodobé dýchanie ústami môže súvisieť s prekážkou v nose alebo nosohltane, napríklad so zväčšenou nosnou mandľou, alergickou nádchou, zväčšenými krčnými mandľami alebo anatomickým zúžením dýchacích ciest. Pri časti detí sa na ňom podieľa viac faktorov a niekedy pretrváva návyk aj po odznení pôvodnej prekážky.
Príčinu neurčí samotný tvar tváre ani jeden pohľad do úst. Podľa ťažkostí ju posudzuje pediater, ORL lekár, alergológ alebo špecialista na spánkovú medicínu.
Čo si môžu všimnúť rodičia
- ústa bývajú otvorené aj v pokoji;
- dieťa chrápe, spí nepokojne alebo zaujíma nezvyčajnú polohu hlavy;
- ráno má sucho v ústach, popraskané pery alebo bolesť v hrdle;
- počas spánku počuť prestávky, lapanie po dychu či výrazne namáhavé dýchanie;
- cez deň je nápadne unavené, horšie sa sústredí alebo sa ťažko budí;
- často sa vracia upchatý nos či ťažkosti s dýchaním nosom.
Krátka poznámka, či sa prejavy objavujú cez deň, v noci, pri nádche alebo celoročne, pomôže lekárovi viac než snaha stanoviť diagnózu doma.
Čo s tým má spoločné zubár
Pri dýchaní ústami sa sliznice a zuby menej omývajú slinami. Dieťa preto môže mať suchšie ústa, citlivé pery, podráždené ďasná a za určitých podmienok aj vyššie riziko zubného kazu. Zubár sleduje aj polohu jazyka, funkciu pier, vývoj čeľustí a zhryz.
Výskum opisuje súvislosť dlhodobého dýchania ústami s niektorými odchýlkami rastu tváre a zhryzu. Neznamená to však, že dýchanie ústami samo jednoducho spôsobuje napríklad skrížený zhryz. Vývoj chrupu a čeľustí je multifaktoriálny a význam majú genetika, rast, poloha jazyka, návyky aj priechodnosť dýchacích ciest.
Kedy ísť k pediatrovi, na ORL a kedy k zubárovi
Pediatra alebo ORL lekára kontaktujte pri dlhodobo upchatom nose, pravidelnom chrápaní, nepokojnom spánku, opakovaných prestávkach v dýchaní alebo výraznej dennej únave. Prestávky v dýchaní, dusenie v spánku alebo akútne dýchacie ťažkosti riešte bez odkladu.
Návšteva zubára má zmysel pri suchu v ústach, častých kazoch, podráždených ďasnách alebo nápadnej zmene vývoja zhryzu. Podľa nálezu môže odporučiť ortodontické vyšetrenie. Ortodontista hodnotí rast čeľustí a priestor pre zuby, ale sám nenahrádza vyšetrenie príčiny nepriechodného nosa.
Liečba sa riadi príčinou
Niekedy stačí liečba nádchy či alergie, inokedy ORL postup alebo sledovanie. Funkčná práca s polohou jazyka a pier môže byť užitočná pri vybraných deťoch, až keď sa overí, že majú na dýchanie nosom dostatočne priechodnú cestu. Jeden univerzálny cvik ani aparát nerieši všetky príčiny.
Cieľom nie je nútiť dieťa držať ústa zatvorené, ale zistiť, prečo ich otvára, a prepojiť starostlivosť odborníkov podľa konkrétneho nálezu.
Odborné zdroje
Text slúži na zrozumiteľnú orientáciu pre rodičov. Konkrétny postup vždy vychádza z vyšetrenia dieťaťa.